5 príznakov, že je Vaša firma ľahkým cieľom ransomvéru
Cítiť sa zraniteľným je nepríjemné. Stačí sa opýtať miestneho bezpečnostného tímu vo firme. Podľa štúdie zameranej na verejné a internetové aktíva až v 471 spoločnostiach z rebríčka „Fortune 500“ (každoročný rebríček zostavený a vydaný časopisom Fortune, v ktorom je zoradených 500 amerických súkromných a verejných korporácií podľa ich hrubého obratu), bolo objavených viac ako 148 000 kritických zraniteľností, čo je v priemere 476 na jednu spoločnosť.
To znamená, že objem potenciálnych cieľov je tak veľký, že hackeri ani nemusia využiť všetky, aby prenikli do podnikových systémov. Namiesto toho majú k dispozícii ponuku ľahších cieľov, na ktoré sa môžu zamerať, pretože vedia, že bezpečnostný tím je príliš vyťažený na to, aby odhalil a vyriešil každú slabinu.
Táto neschopnosť pokryť všetky bezpečnostné požiadavky, robí organizácie zraniteľnejšími voči finančne náročným a deštruktívnym útokom, viac než kedykoľvek predtým. Podľa Bitdefender’s 2023 Cybersecurity Assessment Report viac ako polovica opýtaných podnikov utrpela v posledných 12 mesiacoch narušenie bezpečnosti – a väčšina týchto útokov boli pokusy ransomvéru, ktorý sa snaží prevziať kontrolu nad kritickými podnikovými systémami, a následne žiadať výkupné.
Nárast a vývoj ransomvérov núti organizácie prehodnotiť svoju pripravenosť na zabezpečenie z hľadiska obchodných rizík. Bezpečnostné tímy musia identifikovať zraniteľnosti, stanoviť priority najkritickejších dier, a lepšie riešiť zraniteľnosti, ktoré pre organizáciu predstavujú najväčšie riziko.
Odvetvie ransomvéru dospieva
Na základe skúseností nadnárodných korporácií si útočníci uvedomili, že na škálovateľnosti záleží. Namiesto toho, aby pracovali samostatne a vytvárali jednotlivé hrozby po jednom, spojili svoje zdroje a vytvorili globálne gangy ransomvérov. Tieto siete ransomvérov ako služby, zložené z prevádzkovateľov a pridružených spoločností, ktoré fungujú ako samostatne zárobkovo činní dodávatelia. Pracujú vo veľkom, aby mohli napádať viac obetí súčasne a reinvestovať svoje zárobky do rozsiahlych výskumných a vývojových centier, kde neúnavne pracujú na objavovaní a zneužívaní ďalších zraniteľností.
Toto ich úsilie je venované vývoju sád ransomvéru, ktoré sa predávajú na čiernom trhu podnikavým podvodníkom, ktorí často nemajú žiadne technické znalosti. Stačí, keď si zaplatia kreditnou kartou alebo internetovou menou, a môžu vyraziť – hrozba pre všetky organizácie – od spoločností „Fortune 500“ s armádou počítačových špecialistov, čítajúcich stovky špecialistov, až po malé organizácie, ako sú školy alebo neziskové organizácie s obmedzeným pokrytím kybernetickej bezpečnosti.
Boj proti tomuto priemyselnému komplexu ransomvéru je náročný – pre všetkých. Problém je v tom, že dnešné hrozby sú také rozsiahle, a rozširujú sa takým tempom, že je pre bezpečnostné tímy vo firmách takmer nemožné identifikovať a opraviť všetky zraniteľnosti v organizácii. Zaistenie že všetky patche sú aktuálne je nočnou morou, ktorá si vynucuje plánované odstávky, ktoré ovplyvňujú produktivitu užívateľov. Rozširujúce sa plochy hrozieb situáciu len sťažujú, vďaka digitálnej transformácii, integrácii partnerov, stále zložitejším dodávateľským reťazcom a hybridným pracovným modelom. Sledovanie každého koncového bodu, servera, aplikácie a ďalších entít, ktoré sa dotýkajú siete, je náročná úloha aj pre stovku administrátorov – nieto ešte pre menšie tímy.
Zavedenie stratégie riadenia zraniteľností založenej na rizikách
Môže sa to zdať absurdné, ale organizácie sa budú musieť zmieriť s tým, že útočníci budú aj naďalej prelamovať ich siete. Plochy hrozieb sa rozširujú príliš rýchlo na to, aby s nimi bolo možné držať krok, a vďaka tzv. shadow IT nebudú mať bezpečnostné tímy nikdy úplný prehľad o všetkých zákutiach siete. Ľudský faktor ransomvéru navyše znamená, že používatelia budú aj naďalej klikať na odkazy alebo sťahovať súbory, ktoré by nemali.
Namiesto toho, aby sa organizácie snažili zalepiť všetky diery (čo je nemožné), musia zmierniť dopad hrozieb kombináciou prevencie a detekcie. To umožňuje bezpečnostným tímom zastaviť väčšinu pokusov o narušenie, a sústrediť sa na zastavenie šírenia útokov, ktoré prejdú.
Táto stratégia zmierňovania by mala vychádzať z podnikateľského rizika. Bezpečnostné tímy potrebujú spoľahlivý a presný systém správy aktív, ktorý vyhľadá každý zraniteľný koncový bod v sieti a zaistí, aby bol aktualizovaný najnovším firmwarom a softvérom. Mal by sa tiež uplatňovať princíp prístupu čo najnižších privilégií (oprávnení), ktorý zabezpečí, že iba užívatelia, ktorí potrebujú určitý prístup, budú mať práve taký rozsah prístupu bez toho, aby ohrozili organizáciu.
Tu je päť varovných signálov, ktorých by si organizácie mali byť vedomé pri zavádzaní stratégie riadenia zraniteľností:
1. Zastaralý softvér
Softvér je nevyspytateľný. Opravy a aktualizácie môžu často narušiť zavedený proces, alebo zablokovať automatizované úlohy. Pri hľadaní miest, kde je organizácia zraniteľná, je rozhodujúca jasná predstava o tom, aký softvér sa používa, ako je prepojený s ostatnými podnikovými systémami, a aká verzia je nainštalovaná (a prečo). Napríklad systém riadenia dodávateľského reťazca môže bežať na nepodporovanej verzii systému Windows, ale jeho aktualizácia môže narušiť kľúčový podnikový proces. Správna znalosť toho, ako môže softvér ovplyvniť produktivitu, vám pomôže posúdiť riziko v správnom kontexte.
2. Nedostatok špecifických školení pre zamestnancov
Školenie by nemalo byť zaškrtávacím políčkom, ktoré si odškrtnete z dôvodu dodržiavania právnych predpisov. Malo by niečo znamenať. Rôzne úlohy majú rôzne rizikové faktory a je dôležité, aby zamestnanci boli adekvátne preškolení pre svoje konkrétne povinnosti. Používatelia, ktorí majú prístup k finančným informáciám alebo informáciám o zákazníkoch, by mali vedieť, čo sa od nich očakáva z hľadiska ochrany osobných údajov, a dodržiavať podrobné procesy, ktoré tieto kritické informácie chránia. Napríklad po e-maily, v ktorom je asistentka výkonného riaditeľa požiadaná o preplatenie šeku, by mal nasledovať nejaký spôsob overenia žiadosti. Vzhľadom na stále sofistikovanejšie útoky typu spear phishing a sociálne inžinierstvo, je to veľmi dôležité.
3. Nedostatočné zálohovacie systémy a procedúry
Spoľahlivé zálohy slúžia ako poistka proti útokom ransomvéru, ale je nepraktické ukladať všetko na špičkové disky v reálnom čase. Je dôležité, aby ste posúdili, čo treba zálohovať, akým spôsobom, aby k tomu bol opätovný prístup, a akou rýchlosťou je potrebné to obnoviť. Zasadenie do kontextu obchodných rizík umožňuje organizáciám spoliehať sa na rôzne úložné médiá – niektoré veľkokapacitné, rýchle a bezpečné, oproti lacnejším alternatívam pre menej kritické dáta. Dôležité je tiež zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu kritických systémov, aby sa predišlo chybám a oneskoreniam v prípadoch, keď je rýchlosť životne dôležitá.
4. Zraniteľnosti otvorenej siete
Dnešné podnikanie je prepojené. Interní aj externí používatelia sa pri svojej práci spoliehajú na rôzne nástroje, procesy, aplikácie, platformu Software ako služba (SaaS), a ďalšie webové služby – a všetky vyžadujú všadeprítomný prístup. Bezpečnostné tímy nikdy nezískajú úplný prehľad o všetkých týchto prepojeniach, ale je dôležité, aby boli pokryté tie najdôležitejšie. Týždenné a mesačné skenovanie môže pomôcť odhaliť otvorené sieťové pripojenia a potenciálne zraniteľnosti, a pomôcť vám lepšie spravovať a chrániť rozširujúcu sa plochu hrozieb.
5. Nedodržiavanie osvedčených postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti
Takmer každá organizácia podlieha mnohým predpisom a požiadavkám na audit – najmä ak pôsobí vo viacerých krajinách a regiónoch po celom svete. Je dôležité, aby bezpečnostný tím pochopil, kde sa organizácia dopúšťa pochybenia, a či predpisy dodržiava, alebo nie. Viditeľnosť a informovanosť sú kľúčom k zaisteniu bezpečného a spoľahlivého plnenia požiadaviek na dodržiavanie predpisov.
Inteligentná a vyvážená stratégia správy zraniteľností
Stále sofistikovanejší ransomvéroví zločinci robia všetko pre to, aby využili rastúci počet zraniteľností a prenikli do podnikových sietí. Ani tie najväčšie a najefektívnejšie bezpečnostné tímy nemôžu pokryť celý, rýchlo sa rozširujúci povrch hrozieb. Organizácia musí vyhodnocovať zraniteľnosti tak, ako súvisia s obchodnými rizikami – zraniteľnosti, ktoré majú väčší vplyv na produktivitu alebo bezpečnosť, by mali byť riešené rýchlo. Lepšia a spoľahlivejšia správa aktív pomáha bezpečnostným tímom tento cieľ dosiahnuť – umožňuje im identifikovať zraniteľnosti v celej organizácii, stanoviť priority tých najkritickejších, a rýchlo pracovať na ich riešení. Plochy hrozieb sú príliš veľké a rozširujú sa príliš rýchlo na to, aby sa bezpečnostné tímy snažili zachytiť všetko naraz. Je potrebná inteligentnejšia a diferencovanejšia stratégia.